História žilinskej chirurgie
Vznik Chirurgického oddelenia v Žiline súvisí s rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva a telesnej výchovy z r. 1926, kedy bolo po niekoľkoročnej snahe vtedajšieho vedenia štátnej očnej nemocnice v Žiline pod vedením Dr. Spanyola rozhodnuté o výstavbe chirurgicko – pôrodníckeho pavilónu. So stavbou sa začalo v r. 1929 a do užívania bol pavilón slávnostne odovzdaný 29. apríla 1933. Svoju činnosť zahájil dňa 1. mája 1933. Chirurgická časť pavilónu mala vtedy 94 lôžok a členila sa na aseptickú a septickú časť pre mužov a ženy, aseptickú a septickú vyšetrovňu, operačnú sálu, rôntgen, elektroliečbu, sádrovňu, ambulanciu a čakáreň. Je potrebné pripomenúť, že žilinská chirurgia poskytovala po svojom otvorení odbornú starostlivosť širokému okoliu, vrátane celých Kysúc, Žiliny, Bytče, Považskej Bystrice a Rajca.
Prvým primárom bol český rodák a jeden z prvých žiakov nestora slovenskej chirurgie prof. Kostlivého, MUDr. Alojz Šebek. Z tohto obdobia sa bohužiaľ nezachovala prakticky žiadna dokumentácia. Po vytvorení samostatného Slovenského štátu v r. 1939 a odchode primára Šebeka bol vedením chirurgie poverený ďalší odchovanec profesora Kostlivého – MUDr. Gejza Kauzál, mimochodom vášnivý poľovník. Chirurgické oddelenie malo v tomto období vzrastajúcu úroveň, čo bolo podmienené aj osobnou spoluprácou primára Kauzála s poprednými chirurgickými pracoviskami v Čechách a na Slovensku. Primár Kauzál bol progresívny, stále sa vzdelával a často pravidelne navštevoval najmä chirurgickú kliniku profesora Rapanta v Olomouci, bol jeho osobným priateľom. Z týchto období pochádza aj základ budúcej úzkej spolupráce žilinskej a olomouckej chirurgie. V roku 1949 malo oddelenie 110 lôžok a spolu s primárom 5 lekárov. V roku 1950 sa na žilinskej chirurgii zaviedla endotracheálna anestézia, ktorej sa venoval MUDr. Šagát (neskôr riaditeľ NsP Žilina), avšak po vytvorení chirurgickej ambulancie v priestoroch polikliniky na Bratislavskej ulici zaučil do anestézie ošetrovateľa p. Karašinského, ktorý sa stal jediným, kto podával anestéziu. Tento stav pretrvával až do príchodu MUDr. Váňu r. 1956 (vyškolený na chir. klinike v Olomouci), ktorý alternoval p. Karašinského, ale najmä do príchodu MUDr. Ševčoviča (neskôr prvý primár samostatného oddelenia ARO v Žiline). Vzrastajúci počet ošetrovaných pacientov a zvyšujúce sa nároky pri výkone každodennej praxe si vyžadovali užšiu špecializáciu, a tak sa v r. 1956 odčlenilo samostatné traumatologické oddelenie, ktorého zakladateľom a prvým primárom sa stal dovtedajší zástupca primára Kauzála MUDr. Mikuláš Janček. Napriek odčleneniu traumatologického oddelenia pokračovala vzájomná úzka spolupráca a lekári striedavo pracovali na oboch oddeleniach.
Vzhľadom na celospoločenské zmeny sa stal primár Kauzál ako predstaviteľ modernej buržoázie nepohodlným vtedajším politickým činovníkom. Jeho poslednou operáciou na žilinskej chirurgii za asistencie Dr. Váňu bola dňa 2. novembra 1959 operácia tukového nádoru, ktorú však nedokončil, pretože počas operácie bol odvolaný do pracovne, kde ho čakali príslušníci ŠtB, aby ho zatkli. Následne bol po vykonštruovanom politickom procese odsúdený. Primár Kauzál bol prvým predsedom regionálnej organizácie spolku lekárov. Z obdobia jeho pôsobenia sa dodnes traduje poriadanie druhého najstaršieho chirurgického podujatia na Slovensku – Stredoslovenských chirurgických dní. V tomto období sa na žilinskej chirurgii v spolupráci s martinskou chirurgickou klinikou pravidelne vykonávali atestácie z chirurgie. Povestné boli primárske vizity, ktorých súčasťou bola cigareta. Primár Kauzál ani napriek osudu neopustil chirurgiu a ako väzeň vybudoval väzenskú chirurgiu v nemocnici Ostrov nad Ohŕí pri Karlových Varoch. Po návrate z väzenia mu nebolo umožnené pracovať v Žiline, preto odišiel do Novej Bane a v roku 1962 na ambulanciu do Čadce. Keďže ani vtedy mu nebolo umožnené, aby mal klinické dni v Žiline, chodil operovať do Banskej Bystrice na oddelenie svojho priateľa Dr. Petelena. Na jednej ceste domov z B. Bystrice podľahol srdcovému infarktu.
Ďalším primárom oddelenia sa stal odchovanec primára Kauzála MUDr. Jozef Kubínyi, ktorý sa snažil o udržanie kreditu žilinskej chirurgie. V r. 1965 bolo zrušené samostatné traumatologické oddelenie, pričlenilo sa k chirurgii ako ordinariát a vzniklo chirurgicko – traumatologické oddelenie. Jeho zástupcom sa stal MUDr. Váňa, úsek traumatológie viedol MUDr. Krnčan. Avšak pod vedením primára Kubínyiho sa na oddelení vyskytli i organizačné problémy pri vedení oddelenia, preto bolo nutné uskutočniť výmenu na poste primára a na prelome rokov 1966/67 oddelenie viedol Dr. Váňa. Pre zaujímavosť treba pripomenúť, že oddelenie slúžilo nielen pre potreby Žiliny a okolia, ale do roku 1972, kedy bola otvorená nemocnica v Čadci, spádovo aj pre celé Kysuce. Neraz sa stalo, že v piatok poobede sanitka z horných Kysúc vyložila na ambulancii skupinu pacientov s najrôznejšími náhlymi príhodami, často zanedbanými aj niekoľko dní. V týchto obdobiach sa len v nočných pohotovostiach vykonávalo ročne viac ako 1000 operácií. Keď k tomu pripočítame, že pod chirurgicko-traumatologické služby spadala aj urológia a lekári na ambulancii si sami vykonávali mnohé vyšetrenia, ako napr. RTG, odčítavanie krvných obrazov, pochopíme vtedajší zvyk slúžiacich lekárov ráno pred príchodom svojich kolegov vyvesiť z okna lekárskej izby bielu zástavu, aby kolegovia už z diaľky videli, aká bola služba a že sa v noci neoperovalo.
Nastala potreba pritiahnuť do Žiliny chirurga, ktorý by pozdvihol kredit oddelenia, a tak sa vtedajší zástupca oddelenia Dr. Váňa s požehnaním riaditeľstva nemocnice obrátil na svojho priateľa z čias pôsobenia na chirurgickej klinike v Olomouci, Doc. MUDr. Emila Holuba, CSc. S docentom Holubom prišiel „čerstvý vietor do plachiet”. Oddelenie získalo tretiu operačnú sálu od gynekologického oddelenia. Začalo sa s rozvojom modernej hrudnej chirurgie, chirurgie pľúc a pažeráka a cievnej chirurgie. Jeho pôsobenie však ukončil odchod do zahraničia v auguste 1968 a vedením oddelenia bol na prelome rokov 1968/69 poverený zástupca Doc. Holuba, Dr. Váňa. V tomto období pôsobila na oddelení začínajúca generácia žilinských chirurgov a traumatológov-Gottas, Celec, Kollárova, Hrbáň, Trgiňa. Pokračovalo sa v trende zavádzania moderných chirurgických metód a do palety výkonov pribudli venózne trombektómie, vagotómie, hepatogastrické anastomózy, sfinktero -papilotómie, pribudli i výkony v detskej a cievnej chirurgii. Chirurgicko – traumatologické oddelenie malo okolo 130 lôžok (z toho pre traumatologickú časť vyhradených 48), pracovalo tu 12 lekárov, 16 zdravotných sestier na oddelení, 7 sestier na operačných sálach, 3 ambulantné sestry, 9 sanitárov a 7 pomocníc. Na chirurgickej časti sa v tej dobe ročne vykonalo okolo 1800 operácií. 1.marca 1969 bol do funkcie primára oddelenia menovaný Doc. MUDr. Ján Černý, CŠc, zástupcom primára bol MUDr. Váňa. Doc. Černý prišiel na žilinskú chirurgiu ako skúsený klinický pracovník z kliniky experimentálnej chirurgie v Bratislave. Ako človek s nesmiernou charizmou, chirurgickým myslením a predvídavosťou sa zakrátko zžil s charakterom nového pracoviska a snažil sa dať mu ešte väčší kredit, k čomu bol motivovaný aj kolektív. Došlo k modernizácii priestorového a prístrojového vybavenia, k neustálemu zvyšovaniu kvalifikácie personálu. V tejto dobe snáď neexistovalo jediné vedecko-pracovné chirurgické podujatie, kde by žilinskí chirurgovia aktívne nevystupovali. Neustále sa zvyšoval počet operácii, zavádzali sa nové, najmodernejšie operačné metódy. Na oddelení sa riešilo niekoľko celoštátnych vedecko-výskumných úloh. O kvalitách Doc. Černého hovorí aj fakt, že v roku 1982 odišiel do Bratislavy na post prednostu chirurgickej kliniky nemocnice na Kramároch, neskôr sa stal hlavným odborníkom pre chirurgiu na Slovensku a v neposlednej rade pre slovenských chirurgov legendou. Od r. 1982 bol primárom MUDr. Ladislav Červ, CSc. (od r. 1974 zástupca), zástupcom primára MUDr. Gottas. Oddelenie pokračovalo v trende, ktorý mu vštepili predchádzajúci chirurgovia. V roku 1988 sa primárom stal MUDr. Marián Gottas, zástupcom primára MUDr. Juraj Celec. Nasledujúce obdobie bolo obdobím prudkých zmien v celej chirurgii. Nastúpila éra miniinvazívnej chirurgie – laparoskopických operácií. Do rutinnej praxe sa laparoskopické operácie na žilinskej chirurgii zaviedli začiatkom roku 1993. Neustále sa zvyšoval počet ošetrených pacientov, ročne sa vykonalo v priemere viac ako 2600 operácií, do užívania sa odovzdala zrekonštruovaná aseptická JIS. Na oddelení sa pravidelne v spolupráci s firmami vykonávali školiace akcie pre lekárov z celého Slovenska. Koncom roku 2001 sa primárom oddelenia stal odchovanec žilinskej chirurgie MUDr. Rastislav Johanes. Bol predstaviteľom tzv. modernej chirurgickej generácie, ktorá je zžitá s novými chirurgickými postupmi a výrazným zástancom miniinvazívnej (laparoskopickej) chirurgie. V roku 2002 je do užívania odovzdaná novozrekonštruovaná septická JIS. Neustále vzrastajúci počet operačných výkonov si vyžadoval aj rozšírenie kapacít a tak bola dokončená prestavba nového operačného sálu pre účely miniinvazívnej chirurgie.
Od roku 2005 disponovalo chirurgické oddelenie 70 lôžkami (60 všeobecná chirurgia, 10 cievna chirurgia), z toho je 10 na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Na oddelení pracovalo 14 lekárov a 44 zdravotných sestier (9 inštrumentárok). Počet hospitalizovaných pacientov v roku 2004 dosiahol 2899, počet operačných výkonov dosiahol 2782, ambulantnou časťou prešlo 15342 pacientov. Okrem príjmovej ambulancie poskytujeme zdravotnú starostlivosť aj v odborných ambulanciách- a to ambulancii cievnej chirurgie, onkochirurgickej ambulancii, ambulancii pre ochorenia prsnej žľazy, detskej chirurgickej ambulancii, ambulancii pre miniinvazívne techniky. Prelom rokov 2008/2009 je pre chirurgické oddelenie NsP Žilina prelomový. Budova chirurgického pavilónu prechádza generálnou rekonštrukciou. Od 1. októbra 2008 chirurgické oddelenie NsP Žilina získalo štatút školiaceho pracoviska Slovenskej zdravotníckej univerzity. Na prelome rokov 2008/2009 dochádza aj k odčleneniu cievnej časti oddelenia a vytvoreniu samostatného oddelenia cievnej chirurgie.
Súčasnosť žilinskej chirurgie
V roku 2013 žilinská chirurgia disponuje 60 lôžkami, z toho 10 na JIS. Po organizačných zmenách je v roku 2013 poverený vedením oddelenia MUDr. Igor Bízik a následne po riadnom výberovom konaní Doc., MUDr. Juraj Váňa, PhD…
Vedúci pracovníci:
- MUDr. Alojz Šebek, primár 1933 – 1939
- MUDr. Gejza Kauzál, primár 1939 – 1959
- MUDr. Jozef Kubínyi, primár 1959 – 1966
- Doc. MUDr. Emil Holub, CSc., primár 1967 – 1968
- MUDr. Miroslav Váňa, CSc., poverený vedením 1966/1967, 1968/1969, zástupca primára 1965 – 1973
- Prof. MUDr. Ján Černý, CSc., primár 1969 – 1982
- MUDr. Ladislav Červ, CSc., primár 1982 –1988, zástupca primára 1974 – 1982
- MUDr. Marián Gottas, primár 1988 – 2001, zástupca primára 1982 – 1988
- MUDr. Rastislav Johanes, primár 2001 – 2013
- MUDr. Igor Bízik, poverený vedením 2013
- Doc. MUDr. Juraj Váňa, PhD., primár 2013